H I S T Ó R I A

kráľ Matthias Corvinus

poľský kráľ Jan Sobieski

Hrad Brekov

V severovýchodnej časti Zemplína sa Východoslovenská nížina končí „bránou“, ktorú na svojej púti vytvoril Laborec. Tá je z ľavej strany ohraničená vrchom Okúr (549m), často zahaleným mrakom či oparom. Po pravej strane sú nižšie Klokočiny, z ktorých je pekný výhľad na okolie. Na andezitovom brale východne od Klokočin sú zrúcaniny hradu Brekov – castrum Barko. Hrad bol postavený v trinástom storočí a prvá písomná zmienka o obci je z roku 1247.

Historické záznamy

Cestou do Strážskeho sa po pravej strane nachádza tzv. Viničná hora, kde je vysadená vinica a kde sa pestuje vinič hroznorodý. Historické pramene spomínajú víno na hrade Brekov v súvislosti s pobytom kráľa Mateja Korvína v zime 1473/74, kde po vyhranej bitke vychutnával svoje „te deum vino“. Ďalšia zmienka je z roku 1683, kedy sa poľský kráľ Jan Sobieski vracal z víťaznej bitky proti turkom a pil na hrade Barko „te deum vino“. Z roku 1772 pochádza prvý písomný doklad o zázname viníc od grófa Štefana Czákyho. O vínnych pivniciach je zmienka z roku 1801. Víno z pivníc sa predávalo židom po 45 forintov.

Aká je súčasnosť?

Za prvej republiky boli vinohrady na Viničnej hore majetkom židov. Po násilnej kolektivizácii socialistická veľkovýroba rozšírila pôvodnú vinicu až na cca 40ha. V súčasnosti sa veľká časť vinohradov neobrába a chátra. Časti vinohradov, ktoré v súčasnosti obrábajú drobní vinári z Brekova a okolia, sú prestarnuté a vyžadujú obnovu. Pozemky pod vinohradmi sú rozdrobené medzi desiatky až stovky vlastníkov čo bráni obnove ako aj zmysluplným dohodám o predaji.